Posolstvo poznania

Posolstvo poznania – vydanie knihy (2018)
 

 
[button link=”https://www.martinus.sk/?uItem=432607″ type=”big” color=”red” newwindow=”yes”] Kúpiť knihu [/button]

Začiatkom roka 2016 sa mi dostali do rúk v elektronickej podobe tri knihy od pani Lenky:

• Posolstvo potravín – čo Ti telo a duša pýta
• Posolstvo zdravia
• Posolstvo farieb, farebné cestovanie

Ich posolstvá ma veľmi zaujali a tak som bol rád, keď Lenka súhlasila s rozhovorom. Prvá kniha posolstvo potravín – čo Ti telo a duša pýta má už hotovú aj grafickú podobu a bude publikovaná zrejme už čoskoro. Na stránkach zverejníme následne info.

Čo Ťa inšpirovalo napísať knihu “Posolstvo potravín – čo Ti telo a duša pýta”?

Začala som písať, keď sa mi stala nehoda na korčuliach, nemohla som sa hýbať a viac som vnímala. Svoj čas som tak trávila vlastnou meditáciou. Vtedy mi začalo všetko samo prichádzať. Cítila som, že moje posolstvo je písať knihy, a  tak som i začala. Všetko mi prichádzalo samo, nič som neanalyzovala, iba písala, čo mi prichádzalo a , čo  cítim. Okrem toho som mala veľmi veľa vedomostí o výžive a viacerých smeroch stravy, ktoré som tiež využila vo svojej knihe.

Komu je hlavne kniha určená?

Kniha je určená pre všetkých, ktorých zaujíma strava, potraviny, zdravie, prírodné cykly a ich vplyv na nás. Určená je hlavne tým, ktorí chcú hlbšie pochopiť sami seba /cez potraviny, ktoré si telo pýta/.

Ako sa u Teba menili stravovacie návyky a aká strava Ti dnes najviac vyhovuje pre Tvoje telo a dušu?

Moja strava je intuitívna a vždy bola. Cca od 15 rokov som bola vegetariánka /zaujímala ma táto téma celkom, vtedy bolo o vegetariánstve ešte písané pomenej/, potom v roku približne 2004 som intuitívne prešla na surovú stravu. Nič som o tom nevedela, knihy sa ešte také nepísali, možno niečo bolo, ale to bolo minimum /teraz je raw všade :D/. Ani som nevedela, že som vitarián. Povedal mi to raz jeden pán, ktorý sa zaoberal výživou. Takto som sa stravovala asi 10 rokov. Cítila som sa fain, no veľmi som mala vždy chuť na tvaroh, či cottage /nedala som si/.
Asi pred 5 rokmi nastal u mňa zlom. Pridala som do stravy – proso /z ktorého si robím placky/, niekedy ryžu basmaty. Hlavne v zime si i zeleninu /napr. mrkvu, kapustu, cviklu/ tepelne upravím /najčastejšie používam živel oheň – to znamená pripravujem si zeleninu v trúbe, alebo na suchej panvici/. Zo zeleniny sú moje najobľúbenejšie – šaláty, petržlen, paprika, reďkovky, z času na čas mrkva – hlavne šťava, cvikla, či  iná zelenina. Z ovocia – jablká a potom podľa sezóny. Tropické nekonzumujem, iba pomelo, či v lete grep.
Z mliečnych používam  sem tam tvaroh, cottage syr a niekedy kyslú smotanu, maslo, či jogurt /ale to veľmi málo/. No v každom ročnom období je to inak. V zime jem viac upravenej stravy /cca 50% tepelne upravená, 50% raw/. V lete 95% raw + napr. tvaroh, cottage, či to proso. Vždy ako to cítim. Ešte používam i rôzne semienka – napr. tekvicové, či nelúpaný sezam, konopné semienka, ktoré si najčastejšie na suchej panvici popražím. Veľa dní mám i celé na surovej strave.

Čo znamená výživa svetlom, myslíš že je možné žiť len zo svetla?

Každý z nás je výnimočný a jedinečný. Každý má určitý stupeň poznania a musí si prejsť v živote nejakú cestu. Kto nie je pripravený, alebo musí niečo pochopiť sa často vráti späť, aby znovu pochopil a precítil. Svetlo je veľký zdroj, lieči nás. Dá sa žiť zo svetla i pri konzumácii prírodnej stravy /ako som písala v knihe/. Tu si tak človek začína zvykať na iný zdroj energie, ktorá je všade i v potravinách 😀 , hlavne prírodných.

Čo Ťa inšpirovala napísať knihu “Posolstvo zdravia” a pre koho je kniha určená?

Kniha posolstvo zdravia  – moja druhá kniha, je určená, pre každého, kto trpí nejakým ochoreným, či už chronickým alebo krátkodobým. Je to pomocník pri liečení. Knihy píšem, ako posolstvo, ktoré mám dať ľudom.

Čo pre Teba znamenajú farby?

Každá farba nesie v sebe nejakú informáciu a energiu. Každý z nás si intuitívne vyberáme podľa seba, to čo potrebujeme a podľa toho, čo zažívame v živote. O tom  je písané v mojej druhej, ale i tretej knihe.

Akú ma farba potravín vplyv na jej účinky?

Každá potravina má svoju farbu, napr. pozrime sa na čerešne, jej farba je červená. Je v nej informácia červeného svetla.

Ako sa dá liečiť farbami?

Všetko je písané v knihách.

Čo Ťa inšpirovala napísať knihu “Posolstvo farieb, farebné cestovanie”?

Táto kniha – tretia moja kniha – moja srdcová, sú to pre mňa krásne zážitky, posolstvá, pochopenia, cesty… Všetko mi prichádza a to píšem. Som veľmi vďačná, že môžem písať o krásnych veciach, ktoré duša prežíva.

Knižka mne evokuje cesty mimo telo. Dejú sa Ti mimo-telové zážitky alebo máš živé “lucidné” sny?

Nesnažím sa cestovať mimo telo. Ja sa skôr potrebujem uzemňovať, lebo som veľmi senzibilná. Vždy prosím o ochranu a snažím sa komunikovať iba s ,,majstrami svetla”.
Viem, čo všetko sa nachádza v astrále. Tak touto cestou radšej nekráčam. Nie pretože by som mala strach, ale netúžim po takých stretnutiach. Zvolila som si moju vlastnú cestu. Vnímam, čo áno, čo nie a snažím sa podľa toho riadiť. No nie vždy sa mi to podarí, tak ako chcem. Všetko vnímam tak, ako je a má to tak byť, pre moje dobro, aby som niečo pochopila. V živote často niečo chceme a keď to dostaneme, zistíme, že nás to skutočne nenaplnilo vnútornom radosťou, preto prosím o to,čo je pre mňa najlepšie , aby som bola šťastná a spokojná.

Odkiaľ si čerpala inšpiráciu na napísanie tak nádhernej knižky?

Všetko mi prichádza, myslím, že mi pomáhajú majstri a poslovia svetla, viem ktorí. Ale nie je mi dovolené písať ich mená a zdroje. Sú to ich posolstvá, za ktoré som veľmi vďačná.
[author] [author_info] FIALOVÁ CESTA
ukážka z knihy “Posolstvo farieb, farebné cestovanie”
Dnes sa vydávam na fialovú cestu. Moja duša sa túži upokojiť a zharmonizovať. Vyberám sa na cestu vesmírom. Pred sebou vidím fialové dvere, otváram ich a vchádzam dnu. Pred sebou vidím veľmi pokojnú fialovú krajinu. Je tu cítiť veľké zastavenie, pokoj, jemnosť. Kráčam a naokolo lietajú fialové motýle, v tráve vidím fialové kvety – zvončeky, šalviu lúčnu a fialky. Kráčam pomaly, mám pocit ako by som kráčala po vzduchu meter nad zemou. Ide sa mi veľmi ľahko. Pred sebou vidím krásny fialový zámok. Celý svieti veľkým svetlom. Je ozdobený ametystom. V zámockých záhradách kvitnú fialové kosatce, ktoré krásne voňajú. Vedľa vidím fialové tulipány a iné šľachtené fialové kvety. Pred vchodom do zámku sa obliekam do jemného fialového odevu. Sú to krásne saténové dlhé šaty. Vlasy si vypnem do hora fialovou sponou so striebornými kryštálmi. Ľudia sú tu veľmi pokojní, vyrovnaní, harmonickí a jemní. Vidím ako tu relaxujú a meditujú v rôznych polohách.
Kráčam ďalej po fialovom koberci k oltáru. Miesto oltáru je tu veľká ametystová drúza, ktorá svojou žiarou napĺňa celý priestor. Cítim sa trochu slabá, toľko fialovej ma úplne odtrháva od hmoty, akoby som bola vzduch. Majster fialového plameňa je veľmi vznešený. Pripomína mi francúzsky typ vznešeného muža. Má veľké žiarivé oči. Jemne sa ma dotkne. Pohladí mi vlasy. Rukou mi drží krk zozadu. Je to veľmi silné, vytrysknú mi slzy a zaplaví ma obrovský pocit vyrovnanosti a harmónie. Majster ma vyzve ľahnúť si na fialový masážny stôl. Ležím na bruchu a majster fialového plameňa ma ide masírovať. Používa špeciálnu techniku. Je to niečo podobné, ako je masáž lávovými kameňmi. Na chrbát mi najskôr priloží nejaké tmavofialové až čierne kamene. Presne vie na aké miesto má kamene uložiť. Potom pomaly prechádza po celom chrbte. Stláča mi tu nejaké body. Vôbec neviem, čo vlastne robí. Všetko prebieha veľmi jemnou technológiou. Potom príde ešte jeden masér. Je veľký a cítiť z neho veľkú silu. Žiari tmavofialovým svetlom. Jeho dotyk je pevný, ale veľmi príjemný. Cítim ako mi premasíruje celý chrbát. Všetko sa uvoľňuje. Masírujeme ma z hora – najskôr krčnú oblasť, ruky a traverz. Každej časti venuje značnú pozornosť. Postupne prechádza dole. Cítim ako mi palcami stláča stuhnuté svalstvo na chrbte. Nakoniec venuje pozornosť oblasti obličiek a zadnej časti. Po masáži mi natrie chrbát niečím príjemne teplým – asi je to rašelinový zábal. Relaxujem a terapeut mi ešte masíruje nohy a nakoniec celé chodidlá. Po veľmi príjemne liečivej masáži a relaxe sa oblečiem, ale nohy si nechám ešte bosé, aby som si mohla pochodiť po kamienkoch. Pri chôdzi sa mi premasírovávajú celé chodidlá. Na chodidlách sú všetky reflexné zóny, tak to môže mať priaznivý účinok na všetky orgány. Poďakujem za príjemnú masáž.
Je už večer tak idem do fialovej izby s fialovými posteľnými návlečkami. Spí sa mi veľmi príjemne. Ráno vstávam a idem sa najesť. Na stole sú pripravené veľké misy s fialovým hroznom, čerstvé figy, čučoriedky a nejaký fialový chutný nápoj. Po raňajkách sa vraciam k oltáru, kde strojí majster. Na duši cítim veľký pokoj a harmóniu spojenú so slobodou. Pozerám majstrovi do očí a hovorím:
,,Prosím Vás o posolstvo pre ľudí.“
Majster: ,,Moja energia fialového plameňa ťa čistí, harmonizuje, dodáva pokoj a harmóniu. Svojím svetlom čistím tvoju myseľ od zbytočností, otváram bránu nekonečného myslenia bez hraníc, vediem Ťa k slobode a nezávislosti od iných“. ,,Dávam Ti precítiť, život bez strachu, všetko, čo potrebuješ je ti dané v pravý čas“ ,,Ži bez obmedzenia, neupínaj sa na nič a nikoho! Toto poznanie Ti dá veľkú slobodu.“
Ja – rozmýšľam. To vlastne znamená, že by som nemala na nikom lipnúť a dať každému slobodu. Uvedomujem si, že nikoho nemôžem vlastniť iba s iným tráviť spoločný čas a keď sa rozhodne odísť mi zo života musím to akceptovať. Tečú mi slzy. Je to také ťažké, keď niekoho milujem a je mi s nim veľmi dobre a on mi odíde, trápi ma to. Moja myseľ stále pracuje, je to moje ja, ktoré drží danú osobu a nenechá ju ísť vlastnou cestou ktorú si vybrala. Toto všetko vzniká tým, že myslím na všetko to krásne, čo sme spolu zažili a teraz čo? Príde mi do života niekto, koho budem tak milovať, s kým budem tráviť svoj čas v radosti a láske? Viem, že je veľa ľudí s ktorými môžem prežiť to krásne, možno príde osoba podobná, ale nie je to on /ona/ – ten ktorého tak milujem. Tečú mi slzy. Ach….. je to také ťažké, je to zvyk. Čas lieči.
V myšlienkach sa zrazu dostanem do bez časovosti a vidím svoju budúcnosť. Ááááá zase som šťastná, vidím svojho milovaného partnera a uvedomujem si, že tak to všetko malo v minulosti byť, lebo teraz som šťastnejšia. Čas trávime spoločne vonku, doma v záhrade, ale i doma. Všade naokolo vládne harmónia. Bývam tak ako som vždy túžila bývať, má prácu, ktorá ma napĺňa a voľný čas trávim s tými ľuďmi, zvieratami na tých miestach, ktoré ma napĺňajú vnútorným šťastím. Všetko je nové, stále sa niečo deje. Stále sa vyvíjam učím a smerujem k dokonalému harmonickému bytiu. Bez pripútanosti. Znova sa, ale vraciam v myšlienkach do minulosti. Načo??? Veď mi pôsobia iba trápenie. Je to úplne zbytočné takto sa trápiť a umárať.
Príde majster a obime ma svojim svetlo, je to tak silné, že mi tečú slzy, plačem a plačem. Viem, že plač je silne očistný. Čistí ma od ťažkých nahromadených emócií. V mysli vidím napísané veľkými písmenami STRACH. Je to strach, ktorý mi bráni vzdať sa minulosti. Strach z toho, že chcem byť šťastná. Strach z toho, že už nezažijem všetko to krásne, čo sme spolu zažili, strach z toho, že nepríde niekto koho budem tak milovať, strach a slzy v očiach. Nie je to také ťažké. Chcem sa toho vzdať a vnútri bojujem. Načo? Stále som v objatí majstra, jeho dotyk ma upokojuje, ale plačem mu v náručí. Plačem a plačem. Majster sa mi pozrie tým jeho silne krásnym fialovým pohľadom do očí. Nastáva veľké prepojenie našich pohľadov, našich duší. Zrazu prestanem plakať a cítim krásny pokoj, také zvláštne prázdno, ale spokojnosť. Cítim, že som sa odpútala. Človek, ktorého som držala vo svojom vnútri som s veľkou láskou pustila. Necítim voči nemu /nej/ žiadne pozitívne, ani negatívne emócie. Dala som slobodu a slobodu cítim ja. ,,Majste ďakujem, prosím zostaň stále so mnou prosím“. ,,Nechcem to už prežívať, drž ma a daj mi nový život, nové krásne prežitia, aby moja dušička už neplakala, ale tešila sa z tu bytia“. Ďakujem. Majster mi podáva do ruky nejaký fialový amulet. Držím ho pevne v pravej dlani.
Majster: ,,Daj si ho tam, kde cítiš, že je to potrebné“. Amulet si zavesím na krk, mám ho presne v srdečnej oblasti. Tak lieči moje city a sklamané srdce. Som si vedomá, že celá táto situácia ma mala niečo naučiť. Nepripútanosti. To sú teda skúšky. Pomaly sa zo všetkým zmierňujem. Idem sa ešte poprechádzať do fialovej záhrady. Len tak si tu chodím, dýcham a pozorujem prírodu. Vnútorne som naplnená harmóniou. Zostanem tu ešte pár týždňov, pokiaľ sa úplne neuzdravím, myslím na úrovni citov.
Po pár týždňoch: Už môžem ísť späť domov. Kráčam k dverám a vychádzam. Už som tu a teraz. Ďakujem za skúsenosť.

FIALOVÝ POSOL

Ležím a nemôžem zastať. Cítim sa, ale celkom príjemne. Zatvorím oči a som akoby v polospánku. Všetko vnímam, telo relaxuje, myseľ sa uvoľňuje. Vnímam krásne bledofialové svetlo, akoby ku mne prichádzal fialový anjel. Príde ku mne a objíme ma svojimi fialovými krídlami. Príjemne ma chveje. Cítim veľkú duchovnú ochranu, vnútorný pokoj a vyrovnanie. Posol sa posadí oproti mne, má krásne žiarivé fialové oči, ako žiarivý ametyst. Začínam precitovať, ako celým mojím telom prúdi fialové svetlo. Posol sa ma jemnúčko dotkne.
,,Aké je tvoje posolstvo?“ položím mu otázku.
,,Necítiš?“ odpovie.
,,Cítim, ale chcem to počuť z tvojich úst.“
Posol: ,, Buď jemná ako vánok, nežná ako dieťa, pokojná ako jazierko bez vetra, vnímavá ako Božia bytosť a spokojná ako majster v čase osvietenia“. ,,Nalaď sa na vnútorné vedenie s láskou a prijímaj informácie, ktoré sú na prospech všetkých“. Nikdy nepoužívaj fyzickú silu na ubližovanie a ničenie živých bytostí. Svoju silu využi účelne na zveľaďovanie a skrášľovanie svojho okolia, či vlastného tela.“ ,, Všetko, čo vykonávaš rob s radosťou a láskou. Nájdi si krásny zmysel života, ktorý je na prospech tebe aj ostatným. Nikdy nerob niečo, čím by si si zbytočne ubližoval a falošne si myslel, že tým pomáhaš iným. Myslím tým rôzne ,,falošné duchovné liečenia a techniky“, ktoré vedú človeka do bludnej cesty, zmenia myseľ a cítenie. Ži krásny pokojný, zároveň radostný život tu a teraz“. Posol mi chytí ruky, prechádza mi po dlaniach. Je to veľmi príjemné. Ešte mi spraví masáž rúk, premasíruje celé dlane, prsty a okolie. Takúto masáž som ešte nikdy nemala. Posol sa mi pozrie do očí a už viem, že odchádza. Ďakujem prehovorím na neho. V diaľke vidím už iba fialkové svetlo poznania. Ešte raz ďakujem. Pomaly otváram oči. Bolo to veľmi príjemné stretnutie.
 

[/author_info] [/author]

Autor – Andrew Gonzalez